Ráno je slnečno stredomorské. To znamená, že hoci je ešte apríl a pre nás suchozemcov taký divoký mesiac (teda počasím), tu je už lahodné leto, ešte nie so neznesiteľnými horúčavami. Dávame si raňajky hore na terase a pozeráme na pevnosť, kde sa vyšplháme kľukatou, priam serpentoidnou cestičkou, na ktorú máme výhľad. Alicante nie je žiadna mladica, ale sľubuje, že keď sa budeme trochu namáhať, tak poodhalí svoje krásne scenérie....
Corcubión je ráno príjemný vstávaním hlavne preto, lebo nás to vyslobodzuje od chrápania. Ak sa nepletiem, tak domáci sa volá Toni a zvoláva nás na spoločné raňajky. Spoločne sa najeme a aj prispejeme takým syrom s modrou plesňou. Nakúpili sme ho nejako viac, a tak sa to teraz hodí. Znovu si uvedomujeme, že sa tam cítime prijatí nie ako nejakí nocľažníci. Platí sa tak, že vhodíme každý jeden do pokladničky toľko, koľko uznáme za vhodné. Môžete a nemusíte platiť. A to už ste dostali strechu nad hlavou a aj stravu.....
Čoraz viac ľudí putuje ďalej zo Santiaga. Palino je maximalista a najradšej by stihol aj Muxiu, kde sa podľa legendy zjavila Panna Mária v kamennej lodi sv. Jakubovi, keď strácal odvahu počas misií na Iberskom polostrove. Ale podľa mňa je to nereálne z časového hľadiska, lebo je to veľa kilometrov a my máme na to len dva dni. Takže Muxia nabudúce, snáď.....
Tak aby ste vedeli, tak sme ráno vstali zavčasu, nebolo žiadne vylihovanie. Veď dnes máme toho pred sebou veľa. Veď si len zoberte, čo všetko musíme stihnúť. Pozrieť sv. Jakuba, vybaviť si certifikát o absolvovaní púte, stihnúť sv. omšu, niekde sa naobedovať a poobede sa vybrať na ďalšiu cestu smer Finisterra. To je jedna z ďalších pútnických ciest. Táto pre zmenu vedie zo Santiaga k Atlantiku. Tých pútnických ciest je viacej, myslím, aspoň šesť. U nás sa vie o troch, štyroch.
Tak až do odletu do Alicante sa budeme potulovať po území s oficiálnym názvom Autonómny región Galícia. Má štyri provincie: A Coruňa, Lugo, Ourense a Ponteverda. Názov pochádza z keltského kaleikói, po latinsky Gallaeci. A tak to máme ako vyšité. Kelti sú tou príčinou. Skutočne to tu vyzerá tak nejako nešpanielsky. Prapodivné sú ich sýpky zvané horréo ( link: http://www.flickr.com/photos/21086430@N00/2670938338), postavené na kamenných stĺpoch nad zemou a obyčajne ozdobené krížom na jednej strane sedlovej strechy. Pôsobia ako z inej planéty. Krajina je neskutočne zelená, sú tu časté mäkučké a tiché hmly...
Radi by sme pripravili obnovu na tému: Muži a sexuálne pokušenie. Termín by bol 17. až 19. september 2010.
Opäť by to mohlo byť na Škutovkách. Tam predbežne je voľná kapacita. Ďalšie miesto, kde by to mohlo byť, je Kostolná pri Trenčíne. Tam ale ešte nemáme potvrdené, či majú voľnú kapacitu....
Nevieme, či by ste vôbec mali záujem o takúto obnovu. Tak prosím napíšte Váš názor na našu stránku, aby sme sa vedeli rozhodnúť a zabezpečiť miesto a všetko ostatné, čo k tomu patrí.
Tešíme sa na Vaše reakcie.
Jano Balažia, Maroš Kubeš
Tak máme za sebou obnovu na Škutovkách a možno je čas sa opýtať: "Čo ďalej?" Tak sa pýtam ešte raz. Čo ďalej? Máme chuť sa s Vami stretávať, ale......
Radi by sme vedeli, čo Vás zaujíma, o čom by to mohlo byť nabudúce. Chceli by sme pripravili na jeseň obnovu. Otázne je, či takú ktorá už niekedy bola, alebo pripraviť novú. Dávnejšie sme robili tému: Muži a sexuálne pokušenie. Paradoxne mal som telefonáty od manželiek mužov, čo už na nejakej obnove boli, že by privítali, keby sa takáto téma zopakovala.
A ešte ku nadpisu. Radi by sme boli,keby to tu vyzeralo, ako na českých mužských stránkach, kde sa fórum stáva živou záležitosťou výmeny názorov od modlitby, pomoci, cez názory na kauzy....proste na všetko, čo nás chlapov zaujíma. Tak sa teším, že ho spoločne nejako oživíme...... skúste teda písať.
Jano Balažia
Dnes je 23. apríla, piatok roku 2010. Ak pôjde všetko hladko, strávime nedeľu v Santiagu. Ale my len vstávame do dňa, o ktorom tušíme, že nebude ľahký. Maty sa neukázal a nočný vták dospával a pravdu povediac, sme tomu radi. Po raňajkách sa všetci pomaly trúsime na cestu. Pozerám sa na partiu mužov pútnikov, ktorí obúvajú kamaráta do topánok. Nie je sám schopný sa obuť. Je to pre mňa úžasný pohľad. Lebo muž je celý ubolený, ale má dobrú náladu, hoci chodí ako kačica a je aj tak vykŕmený. Nemyslel som si, že bude schopný odísť odtiaľto po vlastných. Klobúk dole!
Internet, aj náš kamarát zo Škótska, ktorý s nami včera povečeral (drobček cca 120 kg) v tieni mikrovlnky, hovorili to isté. Bude pršať a to zajtra, pozajtra, popozajtra aj popopo.... To bohužiaľ nekokcem. A to sme vedeli, že polezieme do pekných kopcov. Začal som rozmýšľať nad snehovými reťazami. Veru som sa večer modlil za nedážď. To je slovo. Inak by som musel komplikovane napísať, modlím sa aby nepršalo...no vidíte nakoniec som napísal oboje.
V rámci mužskej spirituality vás pozývame na duchovnú obnovu, ktorá bude v dňoch 17.-19.9.2010 v Škutovkách.